Poplatok je dedičstvom energetickej krízy, ktorá vyvrcholila v roku 2022
po tom, čo Rusko znížilo dodávky plynu do Európy. Berlín zaviedol
poplatok za palivo odobraté z nemeckého zásobníka plynu, aby sa pokúsil
získať späť miliardy eur, ktoré vynaložil na nákup neruského plynu za
závratne vysoké ceny.
Rakúsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko argumentujú, že toto
opatrenie poškodzuje ich snahy o ukončenie odberu ruského plynu, keďže
im predražuje nákup neruského paliva dodávaného cez Nemecko. V spoločnom
dokumente tieto štyri krajiny naliehajú na Komisiu, aby "premenila
slová na konkrétne činy" a riešila tento problém.
Komisia pripravila právne kroky proti Nemecku v súvislosti s poplatkom,
ktorý podľa zdrojov oboznámených s problematikou považuje za porušovanie
pravidiel jednotného trhu EÚ, zatiaľ však žalobu nezačala.
"Spolu s plánovaným ukončením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu
koncom tohto roka poplatok výrazne zníži bezpečnosť dodávok pre celý
región strednej a východnej Európy," uviedli štyri krajiny.
Rakúsko a Maďarsko sú naďalej silne závislé od ruského plynu. Rakúska
ministerka energetiky vo februári uviedla, že krajina má problémy s
diverzifikáciou dodávok a jej ministerstvo sa snaží o ukončenie
dlhodobej zmluvy o plyne medzi energetickou spoločnosťou OMV a Ruskom.
Očakáva sa, že ministri energetiky EÚ a Komisia budú o nemeckom poplatku
diskutovať vo štvrtok (30. 5.) na stretnutí v Bruseli, uviedli
predstavitelia EÚ.
Nemecké ministerstvo hospodárstva zatiaľ neodpovedalo na žiadosť o
komentár. No už predtým uviedlo, že poplatok je nediskriminačný a
ostatné krajiny EÚ mali počas energetickej krízy prospech z toho, že
Nemecko rýchlo naplnilo svoje zásobníky plynu, najväčšie v bloku.
Komisia minulý týždeň informovala, že rokuje s nemeckou vládou, čo
vyvoláva pochybnosti o legálnosti poplatku. Pravidlá jednotného trhu
zakazujú clá a poplatky v rámci obchodu medzi členskými štátmi.